Ešte nikdy som nebola v Indii, ale už viem presne, čo pre Indov znamená ich posvätná krava.
Niečo také, ako pre generáciu našich mám poriadok. Vypulírovaný byt, čisté okná VŽDY, nie len na sviatky, párkrát za rok odtiahnutý šporák, vedro, handra a metla v absolútnej pohotovosti.
Poriadok sa uctieva tak, ako krava v Indii. pokračovanie článku
Pozhasínam svetlá v kuchyni, skontrolujem, či je všetko pripravené na zajtrajší deň. Kuchňa pripravená na ranný boj.(Rebeka: "Mamííí, kakaukóó; muž: "Pusti ma, idem odšťavovať pomaranče; chalani: "mliečkoooooooooooooooo!", a aj moja káva by sa mohla dostať do poradia....)
"Kuchyňa - môže byť... ; Dvere - zamknuté na dva zámky" - mykám s kľučkou. "Smer do detskej izby voľný, prebehnem bez zakopnutia" - overím to pohľadom.
Konečne si líham. Je niečo po dvanástej.
Ticho. Šero. Biele svetlo na parketách od mesiaca. Ticho, aké cez deň nezažijem.
Knihy na poličkách začínajú ožívať, vnímam rozhovory tlmené väzbou. Obrazy prebudia namaľované deje. Steny vyžarujú teplo dňa. Dvíha sa im hruď, dýchajú.
Stihnem to všetko ešte zachytiť, ale už padáááám...
Zrazu ma niekto zdrapne za krk. Sadne mi na prsia a dusí ma. Rukou mi zakryje ústa.
"Zomrieš!! Z-o-m-r-i-e-š!" - pomaly, zrozumiteľne, so širokým úsmevom hláskuje. Pozerá mi do očí z nechutnej blízkosti. Dýcha mi na tvár. pokračovanie článku
Sme rodina žijúca v meste bez rodiny. Vlastne v celom štáte, kde žijeme, nemáme ani 1ks rodiny. Čiže žiadne babky, dlhoročné kamarátky, súrodenci, švagriné... ktoré sa dohrnú 30 min. po zúfalom telefonáte, že ma musia prísť pri deťoch vystriedať, lebo... Všetok program bez detí riešime teda pomocou babysitiek. Toto sú tie, ktoré mi prešli bytom a moje skúsenosti s nimi: pokračovanie článku
„Hm, tieto zemiaky su fakt dobré...“ „Noó, vydarili sa, tuším sú také dobré ako robí moja mama.“ Skromne sa pochválim. Trocha si chcem vylepšiť umiestnenie v kuchárskom rebríčku rodiny. (Na jedlá našich materí potrebujem prax ešte asi 10 rokov.) „Nie, sú lepšie! Sú najlepšie, aké som kedy jedol! Ani moja mama také nevie spraviť. A obidvom (mojej mame a jeho mame – pozn. mňa) sa to vždy lepí a je to mastné, ale tieto sú trocha suché, trocha opečené a pri tom všetkom je tam super cítiť cibuľku. Ja mám cibuľku rád...“ - uznanlivo pokyvuje muž hlavou a tlačí zemiaky na cibuľke, čo zostali z obeda. pokračovanie článku
Práve som s deťmi v kuchyni nacvičovala pitie zo slamky, keď zazvonil bránový zvonček. Chalani sa na mňa pozreli, prestali piť a hovoria: "Eva, Eva, teta Eva." Mysleli babysittku, ktorá ich vždy v pondelok stráži, kým ja idem po Rebeku do škôlky. Zdvihla som telefón a milo sa pýtam: „Tessék? – prosím?“ Žena zo slúchatka niečo splieta, že roznáša letáky do schránok, či by som jej neotvorila. pokračovanie článku
maximalistka. od narodenia. s tým už nič nenarobím. ale vie to poriadne zamotať. všetko. všetkých.:-)
